User Experience 2005, časť 4/4: UE'2005: Metódy
použiteľnosti

Metódy na zvýšenie produktivity tímu v návrhovej fáze projektu, získavania a triedenia požiadaviek od klienta, analýzy problémov a porovnávanie časových náročností užívateľských úloh prakticky a zábavne predniesol na User Experience 2005 praktik Chauncey Wilson.

Chauncey nás zoznámil s metódami použiteľnosti, analýzy a kreativity. Každú predviedol prakticky na jednoduchých cvičeniach. Auditórium bolo podstatne menšie, zložené z asi dvadsiatich kusov poslucháčov. To prispelo k celkovej pohode a priateľskej atmosfére. Toť, tie najzaujímavejšie:

Brainwriting a braindrawing – o 20-40% viac nápadov

Brainwriting je doplnková alebo alternatívna metóda k tradičnému brainstromingu. Účastník, miesto pokrikovania, myšlienky zapisuje na papier. Papier sa potom posunie ďalšiemu a ten pripíše nové. Takto sa urobí niekoľko kôl. Metóda je oveľa rýchlejšia a anonymná. Efektívna je pri citlivých, alebo odvážnych témach, alebo ak chcete z ľudí dostať odviazanejšie nápady ako pri brainstormingu.

Braindrawing je metóda brainstormingu, vhodná na riešenie vizuálnych problémov. Postup je podobný ako pri brainwritingu, nakreslené nápady sa presúvajú medzi účastníkmi v niekoľkých kolách. Z pohľadu člena skupiny je metóda veľmi príjemná a rýchlo človeka pohltí do myšlienok. V cvičení na prednáške bolo úlohou vymyslieť ikonu pre spam filter e-mailového klienta.

Poznámka na okraj: to, že ľudia pracujú lepšie ak sú pozitívne naladení je celkom známa vec. Ale ako ich správne naladiť? Niektorí skúšajú prehrať krátke zábavné video, iní zase povedať zábavnú historku. Ja používam cukríky. Človeka i malá pozornosť dostane do pozitívnej nálady.

Fishbone diagram

Ishikawa [1] diagram, alebo tiež, kvôli jeho tvaru, fishbone diagram [2] je určený na analýzu problému a príčin jeho vzniku. Hlavou diagramu je problém, hlavné kosti pripojené na chrbticu sú kategórie príčin. Diagram ich neobsahuje obyčajne viac ako šesť. Jednotlivé kategórie sa potom vetvia do príčin a pod príčin. Výstupom takejto analýzy je sada riešení problému a celkový obraz o kauzálnych vzťahoch.

KLM – Keystroke-Level Model

KLM [3] je metóda na výpočet časovej náročnosti na vykonanie operácie. Ako základ sa berie tabuľka časových hodnôt pre rôzne akcie (stlačenie, či uvoľnenie tlačidla myši, alebo klávesnice, presun myši, presun ruky z klávesnice na myš, atp.). Operácia (napríklad vyplnenie formuláru) sa rozdelí na takto malé akcie a pomocou tabuľky sa súčtom dostane hodnota. V úvahu sa berie ideálny užívateľ. Metóda je vhodná na porovnanie riešení rovnakej operácie. Príkladom môže byť porovnanie náročnosti na registráciu pre dve rôzne aplikácie.

Prednášajúci