Použiteľnosť
na blogoch

Pri príprave nového dizajnu USE*LOGu [1] som zozbieral niekoľko najčastejších chýb na viac či menej významných blogoch. Mojím cieľom bolo poučiť sa z chýb iných. Ak pripravujete vývoj nového blogu, či na redizajn, tento článok vám pomôže vyhnúť sa koncepčným chybám v najkritickejšej fáze: vo fáze návrhu systému.

Blog je jednoduchý systém komentárov a článkov. Vďaka voľnej definícií a jednoduchej funkčnosti je niekoľko spôsobov ako blog koncepčne navrhnúť. Tento článok je členený do troch základných častí. Každá časť reprezentuje jednu kapitolu koncepcie návrhu:

• Domovská stránka
• Články
• Komentáre
• Špeciálne funkcie

Domovská stránka

Domovská stránka je vstupnou bránou. Jej účelom nie je zobraziť všetok obsah, ale zobraziť atraktívny a aktuálny obsah a byť k nemu rozcestníkom. Koncept kompletného výpisu niekoľkých posledných článkov má význam iba pri krátkych a neštruktúrovaných článkoch. Domovská stránka by mala zobrazovať iba zoznam článkov s nadpisom a krátkym výťahom. Štruktúrované články patria na samostatnú stránku. Ušetríte tým priestor a zvýšite jej prehľadnosť a použiteľnosť.

Ďalším problémom domovských stránok je odkaz na celý článok. Ak na domovskej stránke zobrazujete články kompletné, tak po kliknutí na odkaz „celý článok“ sa zobrazí na pohľad ten istý obsah. Táto akcia a prechod z domovskej stránky na celý článok musí byť jednoznačne postrehnuteľná. Krátke výťahy a odlišný vzhľad domovskej stránky túto úlohu plnia dostatočne dobre.

Trvalé odkazy sú veľmi mätúce. Majú význam iba pre veľmi malú skupinu používateľov. Ja osobne zastávam názor, že každý odkaz na článok by mal byť trvalý. Pre bežného užívateľa je trvalý odkaz veľmi mätúci. Funguje rovnako ako odkaz na článok samotný, ale má pre neho nezmyselnú formuláciu. Ak tento odkaz chcete ponechať, je prinajmenšom dobré zabrániť samotnému prekliknutiu na článok (napr. pomocou JavaScriptu, alebo kontroly referrera). Môžete tak miesto štandardného správania (ktoré je zdrojom zmätkov) vypísať informáciu o účele a spôsobe použitia odkazu.

Články

Vžite sa do úlohy vášho čitateľa. Ak vidí zoznam článkov na hlavnej stránke, alebo v archíve. Na základe čoho sa rozhodne či chce článok prečítať? Nadpisy článkov sú základom pre výber. Ak používateľ nadpisu nerozumie, neklikne naň. Je vhodnejšie formulovať nadpis tak aby čo najlepšie odrážal samotný obsah a reprezentoval ho v každom kontexte. Ak sa venujete zložitejším témam, je vhodné v zoznamoch pripojiť už spomínaný výťah z článku.

Na stránke s kompletným výpisom je dobré myslieť na moment, keď užívateľ článok dočíta. Buď chce čítať ďalší, podobný článok, alebo pridať komentár. Zobrazenie niekoľkých pár podobných článkov pomôže v udržaní návštevnosti a spríjemní samotný pobyt na webe. Nesmie byť však príliš dlhý, aby ste užívateľovi nezabránili v nájdení komentárového formuláru.

Komentáre

Komentárový formulár ponechajte v tej najzákladnejšej forme: meno, text komentára a tlačidlo na odoslanie. Polia pre e-mail, web, či ICQ číslo sú skôr zbytočné. Potreba kontaktu na komentujúceho je minoritná. Ak tieto polia považujete z nejakého dôvodu za dôležité, presuňte ich až pod pole pre komentár, a jasne zvýraznite že sú nepovinné. Ak potrebujete iba e-mail, ponechajte ho pod menom, tak ako je to už zažité.

Ak sa rozhodnete pre moderovanie komentárov, zobrazujte užívateľovi aj jeho (zatiaľ) neschválené komentáre. Opäť je to záležitosť akcie a reakcie. Ak používateľ pridá komentár, očakáva, že sa zobrazí v zozname komentárov. Upozornenie na to, že komentár čaká na schválenie navyše podčiarkne fakt, že diskusia je moderovaná.

Zoznam komentárov je dobré implicitne zoradiť chronologicky od najstaršieho po najnovší. Veľmi dobre funguje kombinácia čísel s textami „najstarší komentár“ a „najnovší komentár“. Miesto možnosti explicitnej zmeny poradia komentárov (od najnovšieho po najstarší a opačne) zobrazte odkaz na najnovší komentár. Spracovanie obrátenia poradia je dizajnovo náročné a môže viesť k nepríjemným zmätkom. Obrátený zoznam (od najnovšieho po najstarší) je navyše veľmi ťažko čitateľný, zvlášť ak jeden komentár zaberá polovicu, či viac z okna prehliadača.

Špeciálne funkcie

Navigácia pomocou kalendárov je úplne zbytočná. Kalendár síce vyzerá cool & in, ale jeho funkčnosť neporovnateľne efektívnejšie zabezpečuje chronologický výpis všetkých článkov a dobrá organizácia domovskej stránky. Navigáciu medzi súvisiacimi článkami zase zabezpečí zoznam podobných článkov k aktuálne zobrazenému.

Kategorizácia je v drvivej väčšine prípadov nepotrebná. V príliš špecifických kategóriách svieti pár článkov a nabublávajú všeobecné kategórie. Výhodou kategorizácie je organizácia veľkého množstva obsahu do stromovej štruktúry. Obsah však musí byť ľahko štruktúrovateľný. Ak publikujete pár článkov za mesiac, celkom určite nepotrebná. Najlepším riešením býva úplné vypustenie kategorizácie.

Poslednou dobou sa ukazuje, že použitie tzv. tagovanej kategorizácie, je vhodnejšie ako bežná kategorizácia. Rozdiel je v tom, že pri tagovaní môže jeden článok patriť do viacerých kategórii. Pri bežnej kategorizácii môže jeden článok patriť iba do jednej. Implementácia tagovania je o niečo zložitejšia, ale výsledkom je efektívnejšia navigácia. Užívateľské rozhranie by však stále malo hovoriť stále o kategóriách, aj keď implementuje tagovanie. Pojem „kategória“ a jej správanie je zažitým vzorom [2] a tagovanie ho využíva ako metaforu [2].

Funkcia trackback sa skutočne používa zriedka, zato dizajn svojím rozhraním preťažuje. Je to až príliš vysoká cena za niečo čo je príde vhod v minime prípadov. Postupné vytrácanie sa tejto funkčnosti je toho dôkazom.

Záver

Či už sa chystáte na vývoj nového blogu, alebo na redizajn, je dobré začať zoznamom požiadaviek. Dobre si rozmyslite čo bude váš užívateľ skutočne potrebovať. Výber funkcií robte veľmi opatrne. Ukazuje sa, že práve špeciálne funkcie tvoria väčšinu šumu. Metódu „hurá funkcia“ zďaleka obchádzajte. Navrhnite si jednotlivé obrazovky a až potom začnite s implementáciou a rezaním do HTML. Príkladom pre zoznam požiadaviek môže byť práve prvý článok Blog sám len pre seba [3], ktorý bol základom pre prvú verziu.